tiborkugler

Tento rok som strávil 28. Október – výročie vzniku republiky v Prahe. Cesta vlakom je dosť nudná a preto ma napadalo kadečo. Rozmýšľal som napríklad o tom prečo priemerného Slováka, vo veku voličov Smeru vôbec nerozhádžu správy o rozkrádaní a podvodoch, ktoré sú skoro denne pertraktované v novinách a na nete. Keďže som vo veku priemerného voliča Smeru – teda na dôchodku, myslím, že chápem prečo správy o bezbrehom rozkrádaní a podvodoch oligarchov, ktorí skutočne vládnu v tejto krajine nedonútia strýca Joža z Hornej Dolnej porozmýšľať pred tým ako vhodí volebný lístok do urny. Naša generácia dospela a časť aktívneho života prežila v dobe, keď priemerný pracujúci (a to sme zo zákona boli všetci) zarobil toľko, že sa z toho síce dalo vyžiť, ale ak človek chcel hocičoho trocha naviac bol prinútený kradnúť. Štátna moc s tým počítala a nechala luzu žiť. Občas zatvorili, nejakého mäsiara, alebo pumpára a urobili tomu veľkú reklamu. Preto sme my, ktorí sme prežili pol života v režime, kde bolo všetko spoločné a teda fakt že si niekto z toho spoločného kúsok zobral domov nepovažovali za zločin. A tento pocit vo väčšine zostal. Preto nikoho neženíruje, že kilometer diaľnice nás stojí skoro 18 miliónov euro – teda pol miliardy slovenských korún. Preto sa nikto nepozastavuje nad tým, že plánovaný obchvat Bratislavy nás vyjde na 4,5 miliardy euro, keď jeho reálna hodnota je 1,5. Preto sa nikto nepýta z čoho sa stavajú haciendy za desiatky miliónov pre stavebníkov, ktorých ročný zdanený oficiálny príjem je rádovo niekoľko desiatok tisíc euro. No a toto všetko sa priemernému voličovi smeru zdá normálne. Myslím. Že práve preto už dospel ten, čo zháňa desiatky miliónov vlastnou hlavou do štádia, keď už ani nepopiera že krajina a európske fondy sú systematicky rozkrádané. Ak sa ho nepríjemný novinár priamo spýta na tieto veci, neobhajuje sa nepodáva trestné oznámenia ako kedysi – jeho odpoveď je, že však tí pred nami kradli tiež a viac. Je teda zrejmé, že rozkrádanie nie je nič neobvyklé v tomto štáte. Asi pochopil ako uvažuje jeho priemerný volič a teda nie je nutné zháňať alibi, vymyslených veriteľov, osemdesiatročných donorov, alebo predaj autorských práv na manželkine diela, prípadne mimoriadne výhodný predaj akcií. Načo? Veď toto sú veci, ktoré priemerného voliča nezaujímajú. Na toto sa nespýta.
Priemerný volič smeru sa nebude pýtať pred akýmiže imigrantmi nás chrabro ochránil minister vnútra, keď tu široko ďaleko žiadny imigrant nie je, pretože o to, aby sa k našim hraniciam žiaden moslimský potenciálny terorista nedostal sa postaral Orbán. Nespýta sa ani na to, kde zobrali štátom platení štatistici údaj, že nominálna mzda na Slovensku je 810 euro. Nespýta sa ani na to prečo, je jeho priemerný dôchodok 410 euro a bude mu zvýšený o 1,90 a priemerný dôchodok sudcu a prokurátora je 1900 euro a bude mu zvýšený o 190 euro. Nebude sa pýtať ani na to prečo bude prispievať socialistická vláda deťom na lyžiarske zájazdy keď tieto rodiny nemajú ani na zimné oblečenie pre svoje deti. Nebude sa pýtať na to prečo musí platiť z biedneho dôchodku u lekára a v lekárni, alebo v nemocnici, keď v ústave je zakotvené, že lekárska starostlivosť je bezplatná. Nebude sa pýtať prečo musí zo svojho biedneho dôchodku prispievať na školské potreby pre svoje vnúčatá keď v ústave je dané, že vzdelávanie je bezplatné. Nespýta sa načo mu bude bezplatný účet v banke, keď mu z dôchodku nič nezostane, aby do banky niečo vložil a aby prežil, ešte ho musia deti dotovať. No a už vonkoncom sa nespýta prečo vyhlásil smerácky predseda parlamentu voľby na víkend keď väčšina nevoličov smeru bude s deťmi na jarných prázdninách.
Priemerný volič smeru si jednoducho povie, že však dostanem pred Vianocami sto euro k dôchodku a spomenie si aký dobrý vtip povedal jeden, alebo druhý Robko na emdéžet a ešte si spomenie ako im to na tom pódiu slušalo. A tak do tej urny znova hodí lístok tak, ako sa dohodli v klube dôchodcov. To čo ma ale najviac zarmucuje, je fakt, že proti smeru v tejto krajine neexistuje alternatíva. No a keďže relevantné strany, ktoré majú šancu sa dostať do parlamentu sú všetky rovnaké – a teda pre mňa neprijateľné, voliť nepôjdem. Možno to bude tým, že nechodím do klubu dôchodcov. Ale skôr to bude preto, lebo smer voliť nebudem a ani jedna s opozičných strán nie je schopná zostaviť vládnu koalíciu a ak by som volil niektorú podprahovú alternatívnu stranu môj hlas by dostal možná smer, alebo iná strana, ktorú voliť nechcem. A tak sa už teším na ten marcový víkend, ktorý strávim niekde v prírode, a v nedeľu si vypočujem, či bude smer vládnuť sám, alebo so Slotovými pohrobkami….no a bude po nálade.